Odpísaná

Keep living your busy lives with no place for me in them.

Nie, nepochopím, ako je možné, že na mňa ľudia nemajú čas. Že keď napíšem, ozvi sa, keď budeš tu, tak nenapíšu. Keď napíšem, daj vedieť, ako v novej práci, tak nenapíšu. Interakciu s koľkými ľudmi musí mať človek na dennom poriadku, aby nenapísal? Koľko práce musí človek mať, aby neodpísal ani o niekoľko týždňov?

Nie som tvoja priorita, to je zjavné. Ale budem aj naďalej tá chudera, ktorá ti bude písať. Lebo ľudí, s ktorými mám aspoň občasný kamarátsky kontakt, spočítam na prstoch jednej ruky. A ty ma oberáš ešte aj o seba. Asi sme sa od seba vzdialili. Možno ma ty už nechceš. Nevravím, že som bohvieako super a tá moja samota ovplyvňuje všetko, čo robím. Ale nechápem, ako je možné, že moja samota ľudí odrádza od toho, aby so mnou interagovali. Takisto ako nechápem, že moje sebapoškodzujúce volania o pomoc ľudí odo mňa ešte viac odohnali.

Ukazujem ti svoju dušu a ty sa mi obraciaš chrbtom? Máš svoje trápenia, ja viem, ale ja ťa potrebujem vo svojom živote. Nie dvakrát do roka, ale aspoň raz za mesiac. Nejde o to, že neviem robiť veci sama, ale spolu je to lepšie. Môžem byť na akokoľvek krásnom mieste, ale bez ľudského zdieľania v reálnom čase, je to aj tak o ničom. Čo to nechápeš?

Neozývaš sa a ja neviem prečo.

Nea