Bažiaca

I crave human connection.

Prečo mi chýba niečo, čo si myslím, že som nikdy nemala? Ale vlastne počkaj, čo to skoro denné prechádzanie sa po budove školy, kedy sa pomimo opakovanie si učiva, občas zviezli aj iné témy? Možno som predsalen mala viac ľudského kontaktu, ako si pamätám. Akurát sme nikdy nesedeli oproti sebe, nevideli sme si do tváre, a možno preto som mala pocit, že sa s tým človekom naozaj nerozprávam. Možno preto keď teraz oproti sebe sedíme, nedokážem sa ti pozrieť do očí, keď ti niečo hovorím. Viem, že to robím, ale nie je to naschvál. Proste som sa nenaučila hľadieť do očí tomu, s kým vediem rozhovor. Nech je to hocikto a nech sa rozprávame o čomkoľvek.

Ale teraz tie rozhovory nemám tak často. A chýba mi to. Túžim po tom. Bažím po tom. Prejdú týždne bez rozhovoru o niečom inom ako o práci a o tom, čo budeme jesť. Nemá to hĺbku. Nemá to charakter. Nie je to ono.

A s tým žijem. Bez toho, aby som s niekým mala naozajstný emočný ľudský kontakt.

Nea