Niečo viac

Bojím sa o teba. Vždy je niekto, komu je horšie a dáva to najavo. Alebo to možno iba ja tak vnímam.

Neviem, čo robiť. Neviem, čo povedať. Neviem, ako vyjadriť, že budem počúvať. Že chcem počúvať. No možno nevieš, ako začať. Ani ja som nevedela. Iba som ukazovala a dúfala, že sa niekto chytí. A občas sa chytil. Ale nie príliš často.

Nechcem ťa stratiť. Prechádzaš si práve niečím a máš na to plné právo. Nechcem ti vravieť, nech to necítiš. Cítiť je dôležité. Ale nie topiť sa. Nie utápať sa a počas face to face stretnutí sa tváriť, že je všetko fajn. Nie som terapeut, nepoznám tie správne techniky a som si vedomá toho, že ti môžem viac ublížiť ako pomôcť. A to ma desí. To ma paralyzuje a odrádza od toho niečo ti povedať, ozvať sa, že vidím, čo robíš, že vidím, ako sa trápiš, že vidím teba a bojím sa, čo s tebou bude ďalej.

Nemôžeš prestať kvôli mne, to môžeš iba kvôli sebe. Nebude stačiť vyhľadať pomoc, ak ju budeš odmietať. Myslím si, že sa ničíš a možno sa mýlim (tak rada by som sa mýlila). Myslím si, že máš zaužívané zlozvyky, ktoré ožívajú, keď máš zraniteľnejšie obdobie. To všetko vyúsťuje do mojej neistoty o tom, či ťa ešte niekedy uvidím nažive.

Chcem pomôcť, ale neviem ako. Chcem byť pri tebe, ale neviem, či to vôbec je to, čo potrebuješ. Nie som tvoja osoba, máš iné a ja nemôžem na seba vziať rolu tvojho spasiteľa. Viem byť prítomná, ako kamarátka, ale podľa mňa potrebuješ niečo viac.

Nea