Trpezlivosť verzus tvrdohlavosť

Tak som rozmýšľala, či som viac trpezlivá alebo tvrdohlavá. Myslím tak nejak celkovo v živote.

Našla som jednu definíciu, že trpezlivosť je aktívne čakanie na niečo a tvrdohlavosť je aktívne bojovanie proti niečomu. Neviem, čo presne znamená aktívne čakanie, ale občas mám pocit, že je to presne to, čo vo svojom živote robím. Čakám a snažím sa nejak pri tom zabaviť. Nebojujem. Nechávam plynúť. Niekedy mám však pocit, že bojujem. Pričom ten boj ani nemá zmysel. Bojujem zaťato, aj keď som už dávno mala skončiť. A potom znova čakám.

Asi sa to vo mne strieda. Viem byť trpezlivá iba do určitého okamihu. Potom začínam bojovať. Aj keď iba dúfam, že to pomôže. Neviem to na isto. Neviem, čo si od toho sľubujem.

Dám vám veľmi trápny príklad. Mám vo svojom živote ľudí, ktorí mi v podstate notoricky neodpisujú na správy. No ja mám tých ľudí rada, chcem s nimi zostať v kontakte a, povedzme si úprimne, noví ľudia sa nezháňajú zrovna jednoducho. Tak im píšem. A týždne čakám na odpoveď. Keď po pár týždňoch odpoveď nepríde, píšem znova. Akoby som iba nadviazala na svoju predošlú otázku. Napíšem niečo zo svojho života, na čo by mohli mať čo povedať. Snažím sa dohodnúť si osobné stretnutie. Tak sa mi zdá, že vtedy som tvrdohlavá. Bojujem proti ich tichu. Aktívne sa snažím o to, aby mi odpovedali. Viem byť neodbytná. A oni sú príliš milí na to, aby ma poslali do riti. Nechajú ma na prečítané, ale neodpíšu "nechaj ma na pokoji". Chápem to. Ani ja by som zrejme nikoho nedokázala poslať do kelu slovami. Ale neviem. Mne nikto takto nevypisuje.

Rozmýšľam, ako dlho by mi musel niekto neodpisovať, respektíve, koľko iba pozretých správ bez odpovede by som bola schopná zniesť, aby som si povedala "a dosť!" A vyškrtla daného človeka zo svojho života. No oni sa zvyčajne uľútostia. Čo rozhodne nie je niečo, na čo by som mala byť hrdá.

Dokážem byť trpezlivá, kým nezačnem byť tvrdohlavá. A myslím, že tvrdohlavosť vo mne víťazí.

Nea