Fikcia

Mala som v srdci dieru v tvare medicínskej drámy, ktorú som si ani poriadne neuvedomovala. Tú dieru zaplnila Klinika Grace (Grey's Anatomy). Až na to, že som začala tam, kde som skončila, teda asi v štvrtine predposlednej série. Tú som dopozerala a teraz ma čaká tá posledná. Neviem, čo bude potom, ale zrejme si nájdem nejakú ďalšiu drámu z medicínskeho prostredia. Alebo sa vrátim k Myšlienkam vraha, ktoré som strašne dlho pozerávala, ale prestala som pozerať ešte pred tým, ako ten seriál skončil. (Disney+ ftw.)

Kedysi tie veci chodili v telke, teraz človek musí mať predplatených X streamovacích služieb, aby mal všetko, po čom mu srdce zatúži. Naozaj celkom dosť seriálov, ktoré som kedysi pozerávala v telke, sú teraz na streamovacích platformách, lebo majú toľko sérií, že prerazili do novej éry. Grey's Anatomy začala v roku 2005, Criminal Minds takisto. Dr. House o rok skôr, ale ten aj skončil ešte pred boomom Netflixu a jemu podobných, takže sa na ne, chudák, nedostal. (Kks, hlavne, že Disney+ má M*A*S*H, ktorý si aktuálne môžem pozrieť aj v telke.)

Ale vráťme sa k tým medicínskym drámam. Nie je zvláštne, že mám pocit, že som na nich vyrastala? A teraz, keď žiadny taký seriál nejaký čas nepozerám, reálne mi to chýba. Mám v srdci dieru, ktorú zapláta iba ten typ seriálu. A to ešte musí byť dobrý. Tie slovenské sú relatívne v pohode náhrada, ale na americkú produkciu to proste nemá. No treba povedať, že aj niektoré americké sa mi až tak nepozdávali. Ale prečo som v detstve radšej nepozerala kreslené rozprávky, tak ako ostatné deti? Prečo sme nemali kanál, na ktorom išli Totally Spies, Powerpuff Girls, Kim Possible, ale musela som čakať, kým prídu na Markízu či JOJ-ku? Prečo som nevidela Snehulienku, Malú morskú vílu, Pocahontas, Krásku a zviera, či more ďalších starých Disneyoviek? Namiesto toho som pozerala spomínaný M*A*S*H či Dr. House. Seriály, v ktorých sú doktori a zranení / chorí ľudia, aj keď M*A*S*H zrejme ako medicínska dráma klasifikovaný nie je. No zvykla som si na postavy lekárov a chorých a mám pocit, že to veľmi formovalo moje vnútro. Možno aj viac ako malo.

Viem, že som to tu už spomínala, ale stále sa k tomu vraciam. Vlastne nemám k tomu ani viac čo povedať. Iba že si myslím, že som bola viac ovplyvnená fiktívnym svetom medicínskych drám, ako tým, čo sa reálne dialo v mojom živote. Netuším, odkiaľ mám niektoré svoje zaužívané vzorce, lebo nemám pocit, že by sa vyskytovali v mojej rodine. Ale navnímala som ich z telky a zobrala ich za svoje. Alebo len možno veľmi silno potláčam niečo, čo som zažívala v detstve, v každodennej realite, no neviem to pomenovať.

 

Nea