Naozaj

Dostala som pochvalu. Zase raz. Je to hnusné. Vieš prečo? Lebo to znamená, že to po mne budú chcieť znova.

Nie, naozaj som si neužívala, keď som sedela v čakárni kardiologickej ambulancie, pričom som cítila, ako mi aspoň každú minútu vynechá úder srdca. Naozaj ma nepotešilo, keď som zvažovala návštevu pohotovosti v piatok večer, lebo ma vynechávanie úderov srdca tak vydeptalo, že som si myslela, že neprežijem noc. Naozaj som netúžila zrušiť výlety, neísť do divadla a nezúčastniť sa koncertu, na ktorý som čakala tri roky. (Viem, že sa opakujem.)

Naozaj mi nie je príjemné mať každý druhý deň hnačku, lebo beriem prehnané množstvo horčíka. Naozaj sa mi nechce ísť si k lekárke pýtať ďalší. Naozaj ma nebaví báť sa, že mi srdce začne znova vynechávať, keď sa ním prestanem dopovať. Naozaj ma štve, že som sa po viac ako roku znova porezala.

Naozaj si myslím, že toto všetko sa mi nemuselo stať nebyť toho projektu. Takže strčte si niekam svoje pochvaly a nechajte ma na pokoji.

Nea