Víry

Štyri dni som nebola vonku, tak som si to dnes pekne vynahradila. Vyhodila som si z kopýtka a minula som o kúsok viac ako 50€.

Ráno pagáč a pomarančový džús, na obed Pho, poobede malý nákup potravín, pomedzi to karamelové macchiatto a chai latte. Peniažky sa rozkotúľali, a to dnes ani tá očakávaná výplata neprišla. Chai latte bude asi teraz môj drink, síce túto ideu kradnem jednej svojej kamoške, ale zdá sa mi to celkom zaujímavé. A beztak som poskladaná z druhých ľudí, tak prečo neskúsiť aj toto.

Bola som ráno vrátiť knižky, ale vstala som tak neskoro, že už boli otvorené potraviny aj Starbucks. Okrem toho jedna časť knižnice, do ktorej som chcela vrátiť knihu, nemala box, kam sa dávajú knihy, keď je ešte zatvorené, tak som počkala, kým otvoria. A keď som sa (na mňa) poriadne neskoro dotrepala do práce, aj tak tam nikto nebol. Takže good for me, nemusím vysvetľovať, že som sa cestou v električke skoro rozplakala, že musím zase pracovať, tak som sa rozhodla, že si najprv dám poriadne raňajky a prejdem sa po meste a až potom zamierim do práce.

Je mi zle, ale tak, že to neviem vysvetliť. Nemastno-neslano, niečo ma ťaží, vysáva mi silu. Potrebujem sa od toho rozptýliť a prácou to neviem. Iba nakupovaním, jedením a občas konverzáciou. Neviem byť sama so sebou, aj keď si myslím, že áno. Ale zakaždým sa zdá, že to tak jednoducho nejde. Myslím si, že by mi pomohol víkendový útek, ale asi to tak nebude. Vrátila by som sa ešte viac zmagorená, keby som strávila dva dni úplne mimo civilizácie. Je to idylická predstava, ale myslím, že pre mňa nerealizovateľná. A preto si nedokážem poriadne oddýchnuť. Mám pocit, že musím byť neustále v pohybe, teda tom mentálnom. Lebo keď zastanem, neviem, čo robiť so svojimi myšlienkami. Neviem, ako ich nechať plynúť. Buď ich chcem zaznamenať, alebo sa od nich chcem rozptýliť. Preto aj keď si poviem, že si dám oddych, musím čítať alebo pozerať telku. Len tak byť sama so sebou, je pre mňa tuším nedosiahnuteľné.

Aj keď sa fyzicky nehýbem, moje myšlienky sa neprestávajú víriť. A potom mám pocit, že musím robiť niečo iné, aby ma prestali obťažovať.

Nea