Reštart

Možno sa to neráta. Je to tak zanedbateľná ranka. A vlastne som to ani poriadne nechcela spraviť. Prestala som. Nechcela som pokračovať. Ledva som vôbec chcela začať. Ale stalo sa.

Let's reset the clock. Rátajme odteraz alebo možno od zajtra, ktovie, kedy znova prestanem. Možno ma to zase chytí, nebudem vedieť ani chcieť prestať. Ale myslím, že je to teraz inak. Niečo bolo inak. Nebolo v tom to pravé zúfalstvo, tá pravá bolesť. Nebolo v tom nič hlboké. No je to prvý impulz. Je to otvorená brána. Sú to zadné vrátka, ktoré sa dajú využiť na vydieranie. Je to barlička, únik, čisté zlo v jednej červenej čiarke.

Obávam sa, že budem chcieť viac. Bojím sa, že mi málo nebude stačiť. Iba pre tú srandu, kam až dokážem zájsť. Ako veľmi mi na tom (ne)záleží. Ako veľmi potrebujem zahnať úzkosť niečím iným. Ako veľmi sa potrebujem vyhrážať.

Ale kto má čas na tvoje vyhrážky? Aj tak nie sú reálne. Ty nie si reálna. Nie si človek, na ktorom záleží. Nahradíme ťa, keď nebudeš poslúchať a robiť, čo od teba chceme. Diky, čau.

Nea