Peklo

Je totálne zvrátené myslieť si, že chcem zažiť detox? Znie to hrozne, verím, že to je hrozné, že je to peklo na zemi, ale napriek tomu ma niečo na tom láka.

Nemať kontrolu nad vlastným telom, byť úplne nevládna, vydaná na pospas ľuďom, ktorí sú platení za to, aby sa o mňa starali. Bezvedomie, narušené vnímanie, život ohrozujúce stavy. Vysvetlite mi niekto, aký mám problém, že to chcem zažiť? Ale iba tak, že raz, a potom okej, vďaka, už som v pohode, môžete ma pustiť domov, žiť ďalej svoj nudný život.

Asi mám príliš dobrú a pohodlnú existenciu. Drogy som neskúšala, alkohol mi v podstate nechutí, s liekmi na predpis som nezačala, a teda takéto formy závislostí ma obchádzajú. A kruté fyzické symptómy pri skončení so sebapoškodzovaním sa nekonali. Som divná, že mi chýba istý druh fyzického pekla, pri ktorom všetci znechutene stoja opodiaľ, odsudzujú vás a s radosťou vás prenechajú tým, ktorí sú platení za to, aby vám pomohli? Čo vlastne chcem? Pokoj od sveta? Pokoj od práce? Pokoj od svojich blízkych? Fyzickú vzdialenosť od ľudí, iba byť sama? Túžim po samote a mám pocit, že ju nemôžem mať, tak by som sa radšej nechala zavrieť niekam, kde by som tú samotu už vonkoncom nemala šancu zažiť?

Toto všetko musí prameniť z ustavičnej a nikde sa nekončiacej nespokojnosti zo života. Chcem niečo inak, ale neviem, ako na to, tak túžim po tom, aby som nebola pánom svojho tela. Keď už nemôžem byť pánom svojho života, prečo by ma mala poslúchať moja telesná schránka?

Jednu agóniu, poprosím, jednu úplnú nefunkčnosť zmyslov. Nech je na čo zvaliť tú zarytú nespokojnosť, ktorá nie a nie vypadnúť.

Nea