Nesplnené

Tento víkend som mala byť v Banskej Štiavnici. Ale bolela ma noha (a stále bolí) a predpoveď počasia vyzerala zle. Tak som to zrušila.

Mala som ísť najprv na dve noci do Banskej Bystrice s mamou, a to som dosť rada, že som nešla. Jednak kvôli tej nohe, druhak aj tak lialo ako z krhly, a aspoň som konečne mala doma pokoj. Vzala som si dovolenku a išla som k lekárke. A potom som sa aj trochu flákala po vonku. Ale nie príliš.

Tou Štiavnicou si nie som taká istá, či som rada, že tam nie som. Ale možno aj v podstate áno. Aj tak by bol smutný pohľad na zhorené budovy a možno by síce nepršalo, ale aj tak si myslím, že som celkom rada, že som nešla. A tak rozmýšľam nad svojimi ďalšími výletmi. Zarezervovaný mám ešte Poprad a Piešťany, ale reálne začínam mať pocit, že ten Poprad nedám. Tie Piešťany možno hej.

A potom sú tu výlety, na ktoré by som chcela ísť, miesta, ktoré vídavam na Instagrame, za uplynulý rok celkom vo veľkom Portugalsko. Ale bojím sa čokoľvek si naplánovať, lebo mám pocit, že keď sa priblíži ten termín, vycúvam z toho, lebo sa niečo dojebe. Budem chorá, alebo neschopná kráčania a cestovať niekoľko sto kilometrov, aby som väčšinu času strávila na hotelovej izbe, sa mi zdá jednoznačne divné. Chcela by som ísť k moru, tam si viem predstaviť, že by som si ležkala pod slnečníkom na pláži, ale to je zrejme dosť nesplniteľný sen.

Nejak to všetko vidím čierno-čierne, lebo ma dobiehajú zdravotné haluze, ktoré som minulý rok chcela vyriešiť, ale prudko som ich zanedbala. Hlavne moja chudák dolná osmička, ktorá vôbec nevyzerá dobre.

Nea