Chýbam si

Otázne je, či som vôbec niekedy bola iná. Otázne je, či by mi niečo pomohlo byť znova sama sebou. Otázne je, či ja ešte vôbec existuje.

Ak som sa potláčala, odkedy som prišla do tínedžerských rokov, mojím ja zostalo dieťa. Nebolo by trochu nebezpečné vrátiť sa k nemu? Potrebujem znova prejsť pubertou, kedy si nechám voľný priechod. Potrebujem sa dostať do dospelosti s upratnou hlavou. Potrebujem byť ja, nie iba sa tváriť, že ňou som. Ale kedy som sa začala strácať? Kedy mi začala ubúdať sila na žitie? Kedy sa začali predierať na povrch depresívne myšlienky? Kedy som prestala byť sama sebou? Kto je vôbec ja?

Niečo nie je v poriadku. A to veľmi dobre viem. Ale zdá sa príliš náročné čeliť tomu alebo s tým čokoľvek spraviť. Pletú sa mi vety. Pletú sa mi myšlienky. Nesúvislé bľabotanie sa mení na neúprosný vír, ktorý ma unáša. Kde som? Ako som sa oddelila? Ako som sa dostala tak ďaleko od svojej podstaty, od svojho ja? Kde je ja? Kam zmizlo? Kedy? Ako? Ako je vôbec možné, že sa niečo také môže stať? Ako môže ja byť niekto iný, niekto, koho nespoznávam? Niekto, koho nechcem? Niekto, kto chcem, aby odišiel?

Vráť sa. Chýbam si.

Nea