Spolu a osve

To, čo robíte, vo mne vyvoláva úzkosť. Ide o celý koncept, nie len o tú časť, ktorá je vyslovene zakázaná.

Pracujeme tam, kde pracujeme, a viem, že nie sme imúnni, ale nemali by sme byť? Nemali by nám stačiť tie simulované peniaze? Či to potom nie je dostatočný adrenalín? Nechcem toho byť súčasťou, nechcem sa pripojiť. Chcem vás chápať, ale ani neviem, či to robíte z pasie alebo si reálne myslíte, že niečo vyhráte. Vyhráva dom, provider, nie jednotlivci. To predsa všetci veľmi dobre vieme. Je to závislosť, zlý a nebezpečný zvyk a pokúšať ho sa mi zdá nezodpovedné. Ani neviete ako a spadnete do toho, začnete podvádzať, kradnúť a požičiavať si peniaze, ktoré nikdy nebudete schopní splatiť. Tak to vidím ja.

Možno neviem, čo je to nemať peniaze, neviem, čo je to nakupovať iba zľavnené potraviny, ale mať málo je stále lepšie ako to málo prehrať, nie? Šťastena nie vždy stojí na vašej strane a úspechy začiatočníka rýchlo vystrieda pád. Bojím sa, že ma do toho zatiahnete, že ma na to nalákate, bojím sa toho pokušenia, ktoré si myslím, že mám v krvi. Bojím sa, že budete musieť odísť (viac sa bojím, že budem musieť odísť ja), ale na druhej strane, mám pocit, že to vlastne chcete. Skúšate, kam až môžete zájsť, kým si vás niekto všimne a začne sa pýtať. Mám pocit, že sa chcete sabotovať, zničiť, že to pre vás znamená niečo viac ako zábavu. A to je nebezpečné. Pre vás aj pre mňa, ktorá toho nechcem byť súčasťou. Lenže som, aj keď sa iba prizerám.

Spoluvinník, spolupáchateľ, ja si iba chcem robiť prácu, za ktorú ma platia. Nič naviac, žiadne riskantné prilepšenie, ktoré ani nemusí vyjsť. Prečo teraz, prečo všetci, prečo nahlas? Možno ma vyštvete práve takto. A ja neviem, čo budem robiť, keď budem nútená odísť. Nemám plán, nemám perspektívu, nemám motiváciu. To pekné už bolo, viac byť nemusí(m). Prečo by malo? Odísť do opačnej sféry zda sa nemožné, veď by sa na mňa všetci pozerali cez prsty. Napáchala si hriechy a teraz hľadáš spasenie? Sorry, ale tu naozaj nie. Tu chceme svätcov, ktorí odjakživa vedia, čo je dobré a čo zlé. Ty si ubližovala, tak ubližuj ďalej niekde inde. A viac sa tu neukazuj.

Beznádej opantáva moje zmysly a spúšťačom ste vy a vaše pofidérne hry, ktorých hranie vás zrejme tak skoro neprejde. (Myslela som si, že je to len chvíľková záležitosť, ale prestávam v to dúfať.) Desím sa dňa, kedy nebudem vedieť vystáť vašu prítomnosť.

Nea