Oľutuješ deň, kedy si ma stretol

Prečo mi hovoríš, že sa všetci boja dňa, kedy odídem? Prečo na mňa hádžeš takú zodpovednosť?

Je viem, nemyslíš to úplne vážne, srandičky a podpichovania, ale nebolo ich už za ostatné obdobie dosť? Nemôžme sa presunúť k tomu, aby ste si ma znova prestali všímať? Pochopte, že nechcete MŇA. Chcete niekoho na moje miesto. A to je sakra veľký rozdiel. Rozdiel, v ktorom spočíva moja sloboda. Neberte mi ju.

Neverím vám, lebo všetci, každý jeden z nás je v práci nahraditeľný. A ja nie som výnimkou. Alebo môžem byť výnimkou tým, že som nahraditeľná, lebo možno ostatní naozaj nie sú. Nechcem si klásť podmienky, aj tak mi už uhýbate dosť. Nechávate ma prejavovať sa vo všetkých mojich fázach. Trpíte moju prítomnosť výmenou za prácu, ktorú spravím. Aj keď jej je málo. Niekto iný by spravil viac. A vy to viete. Neviem, prečo ma chcete, prečo vám stačím a prečo mi pripomínate, že si myslíte, že ma potrebujete, keď ja viem, že to tak nie je. Nemôže to tak byť. Nemôžem tu byť uväznená. Nemôžem byť ukotvená. Nemôžem si dovoliť, aby mi na tom záležalo. Nemôžem chcieť byť dobrá. Nemôžem chcieť chcieť viac. Nemôžem si dovoliť dovoliť viac. Nemôžem skúšať skúšať vaše hranice. Nemôžem chcieť zostať. Nemôžem vám dovoliť vlastniť ma. Nechcem byť váš otrok, nechcem, aby ste ma vnímali ako nenahraditeľnú. Nie som. Nebudem.

Odmietam vaše pochvaly a už by ste s nimi naozaj mohli prestať. Lebo čím viac ma chválite, tým viac o sebe pochybujem a myslím si, že si zo mňa iba uťahujete.

Nea