Rozklad

V akom stave svojho rozkladu sa nachádzam, keď sa mi začína čím ďalej, tým častejšie stávať, že sa sprchujem nie každý druhý, ale až každý tretí deň?

Nechce sa mi, hlavne keď nikam nejdem alebo aspoň keď nejdem do práce. Tam sa za to cítim trochu zle, ale niekedy tú večernú sprchu fakt nezvládam a kto má čas sprchovať sa ráno? Mám teda pocit, že to so mnou ide trochu dole vodou, iné úkony ako-tak zvládam, ale to sprchovanie je také že eh. Nejaké mi to príde nepodstatné, ale potom ma svrbí pokožka hlavy (lebo veď ani vlasy si neumývam v dni, keď sa nesprchujem) a samozrejme aj niektoré iné časti tela. Je to nehygienické, hnusné, ale aspoň trochu to dáva okolitému svetu vedieť, ako sa mám. Je síce možné, že by som sa mala lepšie, keby som sa osprchovala, ale občas mám pocit, že je reálne zbytočné.

Neprebijem to ani čistým oblečením, ale pokúsim sa o to. Suchý šampón si radšej nekupujem, lebo to by som si tie vlasy už asi neumyla nikdy. Je zvláštne, že večer upracem kuchyňu, ale potom idem radšej hneď spať, ako by som si predtým mala dať sprchu. O svoje prostredie sa dokážem postarať lepšie ako o svoje telo, a to mi nejako nevychádza. Možno iba spálim svoju energiu na tú kuchyňu, a potom mi žiadna nezostane na seba? Aj zuby si umývam veľmi sporadicky, to potom iba ráno zisťujem, či som to večer zvládla alebo nie. Lebo tie dni sa mi tak zlievajú do seba, že sa mi vlastne zdá, že to predsa nemohlo byť tak dávno, keď som sa naposledy umývala. Ale bolo.

Kedysi keď som videla ľudí, ktorí mali špinavé oblečenie a zrejme boli aj dlhšie neumytí, hovorila som si, ako to môžu vydržať. Teraz začínam veriť tomu, že by som bola schopná prepracovať sa do štádia, kedy by som si svoju nečistotu už ani poriadne nevšímala.

Džejn.