Malý život

Mám rada svoju nevedomosť. No občas ju pokúšam a prečítam si správy. A potom som silno v piči.

Zemetrasenia, vyhrážky, predčasné voľby, ďalšie ochladenie. Niečo pekné by nebolo? Už iba čakám, kedy zaznie zvuk sirény a budem musieť utekať. Aktuálne chorá, bez funkčného pracovného notebooku. Aj keď, kto by v prípade vojny na území Slovenska už len myslel na stávkovanie, že. To mi už nepojazdný notebook bude môcť byť fuk. Budem si musieť ísť niekam založiť nový život.

Niektorí možno nemajú problém s tým zdekovať sa alebo aspoň o tom snívať. Podľa mňa je to o tom, čo človek videl v detstve, čo sa naučil. Ťažko sa pomýšľa na odchod niekomu, koho rodičia celý jeho život pracovali na jednom jedinom mieste. To je pre mňa úspešný život. Zostať na jednom mieste. Žiť usporiadaný, jednotvárny, malý život. Aj keby som nebola šťastná. Aj keby ma to malo zabiť. Aj keby som nakoniec ľutovala, že som nevenovala viac času niečomu inému. Proste tak sa to má, tak som to videla, žiadne presuny, žiadne zmeny, žiadne pokusy o nesmrteľnosť. Iba práca ako zárobková činnosť umožňujúca výlety, dobré jedlo a kultúru.

Nevravím, že keby na to prišlo, neutekala by som. Neviem, čo by som robila. No ak by to muselo byť niekde inde, určite by som bola dosť dlho veľmi stratená a nahnevaná na celý svet. Aj keď to vlastne som aj tak.

Nea