Dráma

Trochu chcem, aby sa niečo pokazilo. Možno aby bolo čo riešiť. Možno aby som mohla na niečo hodiť svoju na nič náladu.

Vlastne ani neviem, či mám na nič náladu. Nič sa nezmenilo. Bola som dva týždne preč a všetko je rovnaké. To by asi malo byť dobre, nie? Niečo mi uniká. Ďalšia vlna, zhoršená vojna, niečo je nad nami, ale iba tak, že to sotva vnímam. Periférnym cítením, no permanentne, perzistentne. Patetická reakcia paralyzovaného dieťaťa, ktoré sa hrá na dospelého jedinca. Povedz, že bude dobre, aj keby nemalo byť. Nemôže byť. Ako by mohlo? Podľa správ sa všetko rozpadá. Som ignorant, sebec, egocentrik a akými slovami si ma to ešte počastoval? Nie priamo, zatiaľ. Stretni ma a nemáme sa o čom baviť. O svete nechcem nič vedieť, ale už začínam potrebovať byť aspoň trochu v obraze. Keby bolo treba fyzicky utekať. Psychicky utekám neustále.

Komfort v nikdy sa nekončiacom strachu neprestáva. Malo ma to priblížiť k druhej strane, ale som ešte ďalej ako predtým. Metafory na zatajenie pravdy, ktorá bolí príliš na to, aby mohla byť vyslovená nahlas. Chodenie okolo horúcej kaše. Doma mi bolo lepšie. (Lepšie? Naozaj?) Vypustená z domáceho väzenia, ktoré by som si vybrala zas a znova, keby bolo prečo. Túžim po ďalšom dôvode, lebo bez neho je to príliš málo dramatické. Potrebujem drámu, neškodné zrýchlenie srdca, trochu adrenalínu, trochu hrôzy, nech je sranda.

Ale koniec musí byť dobrý. Iba že by nie.

Nea