Výťah

Vieš, že výťah nie je spovednica, že? Jednak to, čo mi tam povieš, tam nemusí zostať (čoho dôkazom je istým spôsobom toto tu), druhak mi to môžeš povedať aj inde a inokedy, keď budeme mať priestor väčší ako dvadsať sekúnd a štyri metre štvorcové.

Možno je to bezpečné miesto, ale také môže byť aj hociktoré iné, ak si ho vytvoríme. Napríklad také, kde si môžeme oproti sebe sadnúť, pozerať sa na seba a reálne mať možnosť vnímať, čo ten druhý hovorí. Tieto rýchle a šokojúce priznania nie sú moja šálka kávy. Chcela by som mať možnosť premyslieť si odpoveď alebo aspoň môcť zostať a nemusieť sa ponáhľať z toho výťahu, ktorý práve zastavil na našom poschodí. Ďakujem za tvoju dôveru, aj keď nie som natoľko naivná, aby som si myslela, že som jediná, komu tie veci hovoríš. Som nikto, najnižšie v hierarchii, tá, čo v podstate ešte nič vo svojom živote nezažila. Možno preto je ľahšie povedať mi niečo osobné a možno to, čo mi hovoríš, vnímam ako istým spôsobom smutné iba ja. Možno to tak vôbec nemyslíš, možno sa nespovedáš, možno iba chceš, aby nestála reč.

Ale vieš, tých dvadsať sekúnd môžeme byť spolu aj potichu.

Džejn.