Stimulácia

Chýba mi chodenie do školy. Nie tie stresy z písomiek, ale to dozvedanie sa niečoho nového. Rátanie príkladov z matematiky. Hej, to teraz asi najviac.

Mám pocit, že môj mozog zakrpatieva, lebo nedostáva dostatočnú rozumovú stimuláciu. Obrazov je dosť, ale potrebujem aj niečo, kde by bolo treba použiť logiku, niečo, čo má pravidlá a správny výsledok, ku ktorému sa dá dopracovať. Samozrejme, keď sa k nemu neviem dopracovať, je to frustrujúce, ale ten pocit, že yes, dáva to zmysel a prišla som na to, je super.

Po práci nemám chuť ani energiu učiť sa niečo nové alebo si precvičovať niečo, čo nepoužívam. Síce sa nás v škole snažili strašiť tým, že toto určite budete potrebovať, ale už sa dá všetko vyhľadať a ja si ani neviem predstaviť, ako by som mala všetko nekaždodenné držať v hlave. Ale štve ma, že mi unikajú základy, fakt mám občas pocit, že nebudem ani vedieť, koľko je dva plus dva. A to potom aj tie pracovné povinnosti dostávajú na frak, lebo svoj mozog nepoužívam dostatočne, nestarám sa o to, aby sa nenudil, aby robil niečo zaujímavé a podnetné. And it shows. Cítim sa, akoby som ani nikdy nechodila do školy, všetko, čo som sa naučila, mi vyfučalo z hlavy, a to nie je dobre. Ale kde mám po práci brať silu ďalej sa vzdelávať? Robím iba absolútne minimum, zabíjam čas hlúposťami a žijem pre ďalší deň. Aby som potom niekedy mohla ísť na dovolenku, výlet, teambuilding, do kina alebo do divadla. Aby som mohla vykonávať iné aktivity, ktorými zabíjam čas. Načo toto je?

Keď som tu, využijem svoj čas príjemnými, ale nestimulujúcimi vecami. Lebo hľadám cestu najmenšieho odporu.

Džejn.