Back to basics

Skončilo sa vianočné obdobie, všetci naspäť do práce.

It makes me want to cut. Nechcem, nechcem, nechcem. Namiesto toho zostať v posteli. Nápady na to, aby mi bolo zle. Zlomené nohy, popálené ruky, doškriabané predlaktia. Predstavy, ktoré nedajú pokoj. Black Mirror utópia, kde prejde tisíc rokov za jednu sekundu. Reálna nereálnosť, zakladajúca sa aspoň z malej časti na niečom existujúcom. Semiačko, z ktorého vyklíči čosi desivé. Vťahuje ma to. Zabúdam, kto som a čo by som mala robiť. Čo by som mala robiť?

Nebude to tak, ako si to predstavuješ. Žiadny Nový rok, noví oni, žiadna nová ty, všetko po starom. Vianočná nálada opadla a zostali po nej povianočné blues. Pošliapané sny, predsavzatia, ktoré sme ani nestihli začať plniť a už sme na celej čiare pohoreli. Tí bez predsavzatí, ktorí berú tento rok ako každý iný. Tí, ktorí majú pocit, že potrebujú zmenu, ale naďalej stagnujú. Tí, ktorí nemajú dosť sily nadobro sa vzdať. Príde jar a príde koniec nechuti. Alebo iba sila na posledný krok.

I'm a mess. Neviem, načo som tu. Nemyslím si, že by ma niekto potreboval. Nie naozaj. Vo väčšine vecí žijem pre druhých, tak ma nechaj mať tých pár chvíľ pre seba. Nenechaj ma odísť bez boja a ja bojujem, aj keď si to nepripúšťam a možno o tom ani neviem. Pomáham ti? Páči sa ti čas strávený so mnou? Chceš ma spoznať bližšie? Poznáš ma, ver mi, lepšie ako poznám sama seba. Fakt. Som iba to, čo ukazujem v práci. Lebo som autentická, na nič sa nehrám. Keď mám zlú náladu, neskryjem to, keď mám happy chvíľku, som otravná, keď som nahnevaná, vieš to. Nie som nič viac, možno som ale menej. Občas hej.

Nájdi ma medzi tými kúskami iných ľudí. Depresia, už to pomenujme tak, ako to je. A možno nie je. Nemôžem si to slovo privlastňovať, lebo mi ho nikto nepridelil. Nie naozaj. It hurts. It hurts so much.

Džejn.