Autentická

Ešte stále sa snažím spracovať, čo všetko sa stalo, respektíve skôr povedalo na vianočnom večierku.

Asi som divná, že som si užívala svoju opitosť a potom opitosť druhých ľudí, svoju a ich úprimnosť, ale rozmýšľam, že by som možno v Novom roku uvítala byť súčasťou viacerých takýchto stretnutí. Akurát keď som si spočítala, ako dlho vlastne ten večierok trval, tak asi chápem, prečo sa až tak často tieto akcie nedejú. Tých 7, slovom sedem, hodín, ktoré sme prepili, si zvyčajne ľudia nemôžu dovoliť stráviť po práci preč od svojich rodín. A možno ani nechcú. Veď ono je to skoro akoby sme mali ďalší pracovný deň. Len namiesto pracovania rozjímame a rozprávame sa s ľuďmi, o ktorých v práci ani nezakopneme. Vieme, že existujú a občas ich niekto spomína, ale vôbec netušíme, čo sú zač.

Rozprávala som sa s menším počtom pre mňa neznámych ľudí, ako som mala pôvodne v pláne, hlavne preto, že som sa dosť rýchlo dostala do stavu, kedy som nepovažovala za bezpečné vstať zo stoličky. (Okrem početných odtackaní sa na záchod.) A keď som kúsok vytriezvela, polovica ľudí už poodchádzala. Zostali takí, s ktorými aspoň občas v rámci práce komunikujem, ale už som sa nedokázala prinútiť sadnúť si k nim, lebo som na to bola príliš triezva. Stále dosť opitá, don't get me wrong, ale už nie zhovorčivo opitá. V prvej polovici večierka som hučala do uší každému, kto bol ochotný počúvať ma, bola som na nevydržanie s tlesknutiami, búchaním stoličkou, ťahaním sa za vlasy (to všetko som robila mimovoľne, domnievam sa že preto, aby som sa udržala pri vedomí), a potom keď som prekonala krízu, počas ktorej mi bolo na grcanie, som počúvala. Takže bol trochu problém, keď si ku mne po mojej krízovej polhodine prisadol jeden človek, ktorého som dovtedy akurát tak párkrát pozdravila na chodbe, a začal sa pýtať otázky, na ktoré by som si síce rozhodne nedovolila odpovedať úprimne za triezva, ale už som ani nebola dostatočne opitá na čistú úprimnosť. Takže zo mňa v podstate dostal ticho, zo stresu poskakujúce koleno, dlhé pohľady do očí, odťahovanie sa a pozeranie sa zhora. Našla sa aj nejaká zbytočne úprimná odpoveď, ale vlastne si myslím, že možno si ani nepamätá, že sa so mnou o nejaký rozhovor vôbec pokúšal. Ja si ho v podstate tiež pamätám iba matne, a potom som už viac nechcela piť alkohol, lebo čas do odchodu sa krátil a nechcela som nebyť schopná dojsť domov.

Reálne nás z toho podniku o polnoci vyhodili, a vtedy nás tam bolo ešte možno aj zo 20. Zhrčili sme sa pred dverami a videla som, že ľudia si objednávajú odvoz, ja som mala naplánované, že sadnem na nočák. Akurát jeden mi práve ušiel, takže som si povedala, že za tú polhodinu, ktorú som mala k dispozícii, pôjdem odprevadiť kolegu aspoň polovicu cesty k nemu domov. Aj tak som išla tým smerom. On kecal, veľa, veľmi veľa a vlastne som bola za to rada, lebo ja by som toho už zo seba veľa nedostala. Ale myslím, že mi to všetko išlo jedným uchom dnu a druhým von. (Tak ako dúfam, že moje kecy išli druhým ľuďom skôr počas toho večera.) Prišli sme na zastávku a tam som si vypočula skoro až ódu na seba. Úprimnosť opitých je fakt na nezaplatenie. Nie že by som brala príliš vážne to, čo mi bolo povedané, vlastne moja prirodzená reakcia bola odvrátenie zraku a nesúhlasné krútenie hlavou, ale slovo autentická mi utkvelo v mysli. A ešte super. Dpč, ako si o mne môže niekto myslieť, že som super.

Keď sme pritom, ja vlastne neviem, kde sa berie to moje nízke sebavedomie. Možno ma rodičia príliš slovami nechválili, ale nikdy mi ani nehovorili, že by som bola hlúpa alebo zbytočná alebo čosi podobné. Ja sa tak proste iba cítim. Taká nepodstatná. Ale autentická beriem. Len mám pocit, že aj keď to bolo vyslovené ako niečo dobré, tak čo počujem je, že som neprispôsobivá a neschopná správať sa primerane situácii. V mojich ušiach je hocijaká pochvala vlastne nadávka, lebo neverím tomu, že niekto, kto je nútený tráviť so mnou čas počas pracovných dní, by si o mne mohol myslieť niečo úprimne dobré. Nie, to ťa iba klamú tvoje opité zmysly, v skutočnosti ma vnímaš úplne inak. (Hej, ale kto si ty, že znevažuješ moje slová.)

Zišli by sa mi triezve follow-up konverzácie, na ktoré však zrejme nikdy nebude priestor ani odvaha. Tak mám z vianočného večierka veľa otázok, ale som rada, že som sa ho zúčastnila a zostala som až do konca.

Džejn.