Nohavice

Jedna z vecí, ktorú som už nikdy nechcela spraviť, je nosiť skinny jeans. Teda nohavice, ktoré by mi tesne obopínali nohy. Môžete hádať, čo som spravila. Kúpila som si hneď dva páry.

Ony sú oficiálne strihu straight, čo však nič nemení na ich vypasovanosti na mojom tele. Keď si k nim dám tričko, ktoré mi je tak akurát obtiahnuté a pozriem sa do zrkadla, mám pocit, akoby som sa preniesla o desať rokov do minulosti. Akurát som o 15 kíl ťažšia, no ten celkový obraz vypasovaného trička a nohavíc, je plus mínus rovnaký. A vôbec sa mi to nepáči.

Nehovorte mi, že som si mala kúpiť nohavice iného strihu. Skúšala som to. Kým som si kúpila prvé, vyskúšala som si asi 20 iných v rôznych obchodoch, všetky neúspešne. Lebo ak boli s neobtiahnutými nohávmi (?), tak mali vypasovaný zadok. Tak veľmi, že cez ten môj nemali šancu prejsť. Tak nech proste nie som tlsté prasa, však. Ale to nejde len tak mihnutím čarovného prútika. Ja som si tie nohavice nekúpila preto, že by sa mi páčili alebo že by som ich chcela. Kúpila som ich preto, že som nejaké potrebovala a tie konkrétne boli jediné široko-ďaleko, ktoré som vôbec obliekla. Je síce pravda, že som si potom nemusela kupovať tie druhé, rovnako obtiahnuté a o 40€ drahšie, ale už som tak akosi bola vo švungu.

Napriek tomu, že som si tieto nohavice kúpila, posledné týždne nosím tepláky. Nedokážem sa dokopať k tomu, aby som na sebe mala niečo obtiahnuté. A keďže vonkajšie teploty to celkom dovoľovali, do ničoho som sa nenútila. No s prichádzajúcou druhou polovicou jesene sa tomu už zrejme dlho nebudem môcť vyhýbať.

Džejn.