Ďalší úspech tohto roku

Tento rok sa mi akosi množia malé životné úspechy. Také dospeláckeho charakteru. Ako to, že som si kúpila ročnú električenku alebo to, že som sa konečne objednala na preventívnu prehliadku u obvodnej. Čo sa týchto malých úspechov týka, je toto celkom dobrý rok.

Tento týždeň sa mi teda znova stala jedna pekná vec. V reštaurácii, kam chodievam na obed v priemere raz za týždeň (ked nie je permanentný home office / lockdown), mi konečne na tanier nenaložili kapustový šalát. Trvalo im síce 3 roky, kým si naozaj zapamätali, že ho nejem a naozaj nechcem, ale aj tak to považujem za úspech. Občas som si síce dala jedlo, ktoré ten šalát ani neobsahuje, ale toľko som im ho nechávala na tanieri, až som sa dočkala toho krásneho dňa, kedy som ho nedostala. A viem, že som ho nedostala naozaj naschvál, lebo kolega si objednal to isté jedlo a on šalát dostal. Ah, tak ma zahrialo pri srdci.

Áno, mohla som im už dávno povedať, že ten šalát nechcem. Mohla som to stále opakovať, keď som si objednávala, ale takú výdrž fakt nemám. Nechať na tanieri, čo nechcem, je pre mňa oveľa jednoduchšie ako povedať, že to nechcem. Už som ani nečakala, že sa to naučia. Ale naučili ^.^

Džejn.