Zmrznutá

Niekedy, keď vidím na ulici ženu s podobným tvarom tela, ako si myslím, že mám aktuálne ja, ako má na sebe nohavice, mám chuť opýtať sa jej, kde ich kúpila. A občas mám chuť zobrať jej ich a vyskúšať si ich a privlastniť si ich. Nie preto, že mám nejaký fetiš a chcela by som nosiť nohavice po niekom inom, ale preto, že netuším, kde kúpiť veľkosť nohavíc, ktoré mi budú práve teraz dobré.

Teploty pod 20°C ma pristihli nepripravenú. Myslela som si, že mám čas na to, aby som nejak prinútila svoje telo spolupracovať, aby sa na jeseň zmestilo do tých dvoch párov džínsov, ktoré mám doma a ktoré som si kúpila minulý rok. Ale jesenné teploty sú tu a moje telo sa do tých nohavíc nezmestí. A ani do žiadnych ďalších, ktoré som si za posledné dva týždne skúsila v obchodoch. O jedno väčšia veľkosť mi je malá a o dve väčšia už existuje iba v nadmerných veľkostiach.

Poviete mi, však schudni, ale ja naozaj netuším, ako sa to robí. Neviem, ako inak zabiť čas, ako inak potešiť svoju dušu ako jedlom. A keď sa na svoje telo pozriem, nezdá sa mi priveľké. Keby moje oblečenie netvrdilo, že som pribrala, asi by som si to ani poriadne nevšimla. V podstate neviem, čo sa stalo, čo sa deje, aj keď jasné, metabolizmus sa spomaľuje a už sa kalórie nespaľujú ako keď som mala osemnásť. Chcem chodiť na terapiu, v podstate som s tým aj začala (aj keď ktovie, ako dlho vydržím), tak snáď sa tam dostane na rad aj toto moje zväčšovanie sa.

Som zúfalá, bola som v Prahe a vyslovene žiadny vonkajšok som z nej nevidela, lebo som si namiesto nohavíc doniesla legíny a vonku som nevydržala, lebo mi bolo zima. Najlepšie z celého výletu mi bolo na hotelovej izbe a možno to bol len výlet, ktorý bol proste priveľa čo sa týka môjho tohtoročného cestovania, ale zase raz je jediné, čo chcem, ležať v posteli a ani sa odtiaľ nepohnúť. Mali dobrý matrac, chcem si konečne kúpiť nový matrac a ísť na dva týždne na PNku napriek tomu, že mám milión plánov, ale ja fakt nevládzem. Nevládzem rozmýšľať nad tým, čo si mám ráno obliecť, nevládzem rozmýšľať nad tým, čo jesť, nevládzem znášať pocit zimy a bolesti a nepohody.

Môj threshold na nepríjemnosti bol naplnený, pekným dňom je koniec a jeseň chcem pozorovať len spoza okna. (Pozor, aby sa mi to náhodou nesplnilo.)

Džejn.