Preskočiť na hlavný obsah

Flegmatická

Mám tak trochu pocit, že sa nás táto planéta snaží zbaviť. Nie že by som jej to príliš vyčítala.

Črtá sa nám ďalšia pandémia, lebo ktovie, ako vírus zmutoval či ešte zmutuje. Prenos blízkym kontaktom sa premení na prenos dýchaním v jednej miestnosti a môžeme si znova nasadiť respirátory, vyhýbať sa ľuďom, všetko zatvoriť a ostošesť dezinfikovať.

Nejdem sa tváriť, že by ma taký život bavil. Nebaví ma báť sa, nebaví ma musieť sa mať na pozore. Ale planétu som dodrbávala a stále dodrbávam spolu s ostatnými, takže s nimi aj musím za to dodrbávanie platiť, že. Ale už sa zo mňa tuším stáva flegmatik. Je mi to jedno. Proste si niečo odrobím v práci, miniem celú výplatu na zbytočnosti a veci, ktoré mi prinajlepšom chvíľkovo zlepšia náladu a idem spať.

Ešte mám strechu nad hlavou, mám kam sa vrátiť, tak si idem užiť, čo sa dá, kým zase budeme nútení dodržiavať dvojmetrové odstupy. Alebo kým mi tú strechu nad hlavou niekto zbombarduje.

Džejn.