Prudké zúfalstvo

I mean, come on. Zvykla si si vo svojej bubline a nepáči sa ti, že by sa malo niečo meniť. Chceš ukazovať, ako trpíš, keď cítiš vidinu obecenstva. You fuckin' attention whore. You fuckin' waste of space, you fuckin' excuse of a human being.

Netrpíš, nie naozaj, uvedom si, aké máš šťastie a vysporiadaj sa s tým. Nauč sa žiť so svojím osudom, so svojím životom, so svojou mysľou a myšlienkami v nej. Nikdy nebudeš poznať nič iné. Prispôsob si to, aby to bolo vydržateľné. Čo iné ti zostáva? Utápať sa? Naozaj tým netrpí nikto iný, iba ty. Nikomu inému na tvojom šťastí nezáleží tak, ako by malo tebe. Nikomu nezáleží na tvojich návaloch zúfalstva. Nikto ti nepomôže cítiť sa lepšie. Nie naozaj.

Nezdvíhaj tie ostré predmety, nepredstavuj si boliestky, ani situácie, v ktorých ťa niekto bude kriesiť. Keby sa ti aj niečo stalo, bude im to jedno. Naozaj. Budeš možno na príťaž, budú ťa chcieť mať z krku, o to viac, o čo viac sa budeš snažiť byť s nimi. Robíš to zle, už celé roky to robíš úplne zle, čo to nevidíš? Čo necítiš, ako nikto nechce byť v tvojej prítomnosti? Nikto sa tebou nechce zaoberať. Nie naozaj.

Tak choď, choď si kam chceš, kľudne na kraj sveta a rozmýšľaj nad tým, prečo všetkých odháňaš preč. Je to tebou, je to v tebe, hlboko zakorenené čosi, čo nevieš identifikovať, ale musíš sa s tým naučiť žiť. Musíš sa naučiť ovládať to, iným smerom cesta nevedie. Žiadne okolo neexistuje, iba cez, iba to musíš pokoriť alebo zahrabať alebo ja neviem, čo vlastne, ale nemôžeš to nechať tak, lebo sa tým ničíš. A ničíš všetko okolo seba.

Nemáš pomenovanie pre to čosi, ja viem, nevieš, čo to je, kde sa to vzalo, ale je to tvoje a ubližuje ti to a možno to ubližuje aj druhým. Rozhodne im to nepomáha a ja viem, že si teraz myslíš, že nechceš pomáhať, ale takisto vieš, že to nie je pravda. Nie naozaj. To ti iba to čosi prerastá cez hlavu.

Džejn.