Som taká unavená
Že mám pocit
Že moje ruky
Patria niekomu inému
Spánok nepomáha
A každá snaha vyjde navnivoč
Je to "len" nerovnováha
Môjho vnútra
Aj keď to vlastne neviem naisto
Mám tendencie
A nočné mory
V noci sa budím
A čudujem sa, ako tá tma
Dlho trvá
A ráno sa musím nútiť
Vyjsť von z postele
Poobede sa mi nechce prechádzať sa
Veci vonku sa mihajú
A sú rozmazané
Mám pocit
Že ani s okuliarmi na nose
Nevidím dostatočne ostro
Som pomalá a malátna a hovorím si
Načo je toto všetko vlastne dobré
Nič nechcem a to by malo byť dobre
Ale je to iba hnusná prázdnota