Blues

Som taká unavená

Že mám pocit

Že moje ruky

Patria niekomu inému

 

Spánok nepomáha

A každá snaha vyjde navnivoč

Je to "len" nerovnováha

Môjho vnútra

Aj keď to vlastne neviem naisto

Mám tendencie

A nočné mory

V noci sa budím

A čudujem sa, ako tá tma

Dlho trvá

A ráno sa musím nútiť

Vyjsť von z postele

Poobede sa mi nechce prechádzať sa

Veci vonku sa mihajú

A sú rozmazané

Mám pocit

Že ani s okuliarmi na nose

Nevidím dostatočne ostro

Som pomalá a malátna a hovorím si

Načo je toto všetko vlastne dobré

Nič nechcem a to by malo byť dobre

Ale je to iba hnusná prázdnota