Všimni si ma

Možjo sme takí všetci. Možno takí máme byť. Nepovšimnutí, neviditeľní, plaviaci sa životom.

V našich životoch sa nemajú diať veľké drámy a nepredvídateľné veci. Máme byť vďační za pokojnú, nerušenú existenciu. Iba pracovať a spať a jesť. Občas sa prejsť, nakúpiť nevyhnutné a ďalej zostať ticho a osamote. Nečakať na telefonát, email, správu, nesnažiť sa zviditeľniť dramatickými impulzívnymi gestami. Neočakávať pozornosť. Nechcieť ju.

Ale aj tak po nej túžime. Túžime niekoho zaujímať, chceme, aby nás niekto vypočul, chceme sa rozprávať o niečom inom ako o práci a o tom, čo treba nakúpiť.

Džejn.