Príliš blízko do chladničky

Svrbí ma celé telo, ale hlavne chrbát. Keď mi ho mama včera natierala telovým mliekom, skonštatovala, že to mám zrejme príliš blízko do chladničky, keďže som mala na chrbte celkom dosť vyrážok, o ktorých predpokladá(me), že sú z jedenia čokolády.

Ono, čokoláda sa síce väčšinou neskladuje v chladničke (kým nie je leto), ale myslím, že moja mama má predsalen pravdu. Aj ja som si už hovorila, že na home office, keď som sama doma, sa do chladničky dostanem až príliš pohodlne, rýchlo a jednoducho. A preto sa vypapávam a vypapávam, až musím triediť oblečenie. "Milujem", keď ľudia hovoria, že najviac eko je nosiť to, čo máš v skrini. Akurát mne je to, čo mám v skrini, neprestajne maléééé. Ale to asi ľudia, ktorí majú od strednej školy rovnakú postavu, zrejme nepochopia. (Nechcem byť príliš bitchy, veď ani ja kopu vecí nechápem a nepochopím a neviem si predstaviť. Ale zas predpokladať, že všetci majú v skrini oblečenie spred 10 rokov, ktoré im je stále dobré, mi príde... zvláštne? Či to iba ja som divná, že furt priberám?)

Už by som aj išla do tej práce, aj kvôli socializácii, aj kvôli nedostupnosti plnej chladničky. Aj keď, v práci sa tiež skoro stále nájde niečo sladké na zahryznutie, ku káve a tak. Ale pred druhými ľuďmi by som sa možno dokázala trochu viac ovládať. Lebo hej, štve ma, že košeľa, ku ktorej som si kúpila vestu, mi je malá, štve ma, že mi je malá blúzka, ktorú som si kúpila minulý rok v sekáči v Nitre (aj keď, úprimne, nebola mi úplne dobrá ani keď som si ju kupovala), štve ma, že sú mi malé príšerne drahé rifle, ktoré som dostala raz na Vianoce, štve ma, že sú mi malé čierno-biele nohavice zo SWAPu, ktoré som mala na seba na pohovore do terajšej práce, štve ma, že mi je úzka tmavočervená sukňa, ktorá by bola na jar úplne ideálna, štve ma, že sú mi malé čierne látkové nohavice, ktoré som chcela používať ako pyžamo, štve ma, že sú mi malé šaty, ktoré som mala na promócii, štve ma, že sú mi malé aj tie, ktoré som mala na sebe v divadle v Žiline a v ktorých som sa následne strašne opila. Tie veci skladujem, lebo dať ich do Humana koša mi je ľúto, keďže sú to poväčšinou veci slávnostnejšieho charakteru, ktoré mám rada a niečo mi pripomínajú, pričom stále tak trochu dúfam, že sa do nich raz budem znova zmestiť. Ale neviem. Možno keď bude v lete SWAP oblečenia a ani vtedy mi nebudú dobré, tak ich tam proste zanesiem, lebo veď som ich ani poriadne nevynosila, lebo veď už dva roky mám na sebe skoro konštantne obyčajné tričko a tepláky. A možno to tak už zostane navždy, že nebudú príležitosti na nosenie príležitostných vecí, tak načo ich vôbec skladovať.

Čo vám poviem, mám chuť upratovať aspoň svoje okolie, keď už v hlave mám úplne neupratateľný bordel, ktorý kompenzujem nájazdami na chladničku. Hľa, ako pekne do seba všetko zapadá.

Džejn.