Meh

Zobrala som si dnes pol dňa dovolenky, lebo som zase raz mala až príliš pocit, že je sobota. Tak som poobede išla kúpiť veci, ktoré by som inak kúpila cez víkend a rozmýšľam nad tým, že celé nasledujúce dva dni strávim doma.

Aj keď teda, ak mám byť úprimná, cez víkend po celom týždni varenia, už zväčša nedokážem vymyslieť ďalšie jedlo, ktoré by som mohla uvariť. Teda ak sa rozhodnem zostať iba doma, strava by mohla byť potenciálny problém. Aktuálne asi PMS-ujem, takže ma bolí hlava a asi som tak jemne psychicky v piči, lebo ma absolútne nič nebaví. Ani kniha, ani seriál, ani podcast, ani vymaľovávanie, ani prechádzka. Keby všetko okolo mňa na tie dva víkendové dni stíchlo a ja by som mohla jedine a iba ležať v posteli, bolo by to ideálne. Ale nie. Príde otázka, že aké mám plány, tak si ich budem nútená spraviť, inak prídu poznámky typu "mala by si ísť von, inak tu zhniješ". Prípadne otázka, či nie som chorá.

Necítim sa chorá, ale cítim sa unavená. Tak existenčne. V práci som tento týždeň robila absolútne zbytočnosti, nikto ma nepotreboval, nikto odo mňa nič nechcel a keď som ja niekomu napísala s nejakou maličkosťou, mala som pocit, že maximálne otravujem. Dni sa neskutočne vliekli. Nedokázala som si nájsť niečo aspoň trochu zmysluplné, iba som robila veci, ktoré by dokázala robiť aj cvičená opica, a zamotávala som sa do opravovania kódu, ktorý som aj tak vlastne iba viac pokazila. Už sa mi o tom aj snívalo, už som mala pocit, že mi niekto vynadá, že stále robím tú istú robotu, ktorá je vlastne na nič, ale nikto si ma nevšíma.

Občas mám pocit, že vlastne neexistujem. Napríklad keď ma niekto predbehne v rade v potravinách, alebo do mňa niekto iný v električke nacúva bicyklom. Miestami sa cítim neviditeľná, bezprízorná, vypnutá. Ale tak, úprimne, vypla som sa sama. Nie úplne naschvál, ale preto, že som to považovala za najrozumnejšiu obranu proti tomu, čo sa deje v mojom živote a na tomto svete. Rozhodla som sa starať o svoje základné potreby, medzi ktoré zjavne (?) patrí aj kúpa novej stoličky a Airpodov, aj keď tie staré Airpody som nakoniec zistila, že ešte fungujú. Len elektrická zásuvka je akási divná a tak sa v nej nechceli nabiť.

Lúštim martinusácke marcové knižné hádanky, nikomu nepomáham finančne ani materiálne, a snažím sa ráno sa zobudiť. Neviem, čo chcem, ale toto pekné mrazivé počasie to tuším nie je.

Džejn.