Bez odozvy

Byť nešťastný sa strašne neopláca, pretože potom stále hľadáš, čím ten pocit zaplátať. Ja mám toľko vecí, že by som ich neporátala na prstoch jednej ruky. A to už potom naozaj znie ako problém.

Alebo možno nie, ja vlastne neviem. Možno je normálne prejedať sa a nepoznať mieru, možno je normálne stále si vymýšľať, čo ďalšie si kúpiť. Možno je normálne tráviť voľný čas v nákupných centrách, možno je normálne mať chuť opiť sa a stratiť nad sebou kontrolu. Možno je normálne fantazírovať o pokuse o samovraždu, možno je normálne vyhľadávať scény zo seriálov, v ktorých sa postavy psychicky rozpadávajú. 

Stratila som kontakt s ľuďmi a možno som ho nikdy nemala. Nikto mi neprotirečí, nikto nekoriguje moje uletené myšlienky. Mám len miesta na vykecanie sa bez odozvy, lebo také som si ich spravila.

 

Džejn.