Nepohodlie

Chcela som dnes ísť do IKEA. Skončila som v Auparku. Chcela som ísť do obchodu s oblečením, ale tí ľudia, čo pri vstupe kontrolujú covid passy, ma tak znervózňujú, že som do žiadneho obchodu ani nevstúpila.

Ah, kde sú tie víkendy prebehané po obchodoch. Teraz môžem oblečenie nakupovať akurát tak online, doma si ho vyskúšať a aj tak zistiť, že mi nie je dobré. Asi by som si teda nemala nič kupovať, ale mám absťák, do toho PMS a proste celé zle. Neviem ukojiť tú prázdnotu v sebe, čo si budeme hovoriť. Nohavice ma tlačia čoraz viac, v jeden deň som už mala pocit, že sa to začína zlepšovať, ale potom som včera mala asi 6 jedál a išlo to celé do hája. Nudím sa. Nič sa mi nechce, ale pocit povinnosti, aj keď akýkoľvek mizivý, stále pretrváva. Neviem sa len tak vypnúť, lebo neviem, čím iným ako prezeraním internetu by som asi tak trávila čas. Aj keď... mám tu dve nevymaľované Malen nach Zahlen a tri nevypočuté audioknihy.

Ako som sa dnes vybrala von, jediné, čo som chcela, bolo ísť naspäť domov. Prekáža mi, že som obmedzovaná, vyťahovanie potvrdenia o tom, že som zaočkovaná ma veľmi zvláštnym spôsobom vytáča. Vonku bolo tak krásne a dnes aj relatívne teplo, ale nedokázala som si to užiť. Lebo som chcela neobmedzene chodiť z obchodu do obchodu v nákupnom centre, a to som nemohla. Veľmi privilegovaný problém, ja viem.

Cítila som sa smutná a prázdna a absolútne vyčerpaná. Potom som prišla domov, dala som si rezne, potom šišku a počúvala som podcast hmmm... A následne som pozerala (a dopozerala) novú sériu After Life. Predošlé sa mi asi páčili viac, ale nebolo to zlé. Zabudla som na zvyšok sveta, a keďže nikto nebol doma, mohla som pozerať na telke v obývačke. Nahlas, čo sa u nás robieva iba veľmi zriedkavo. Normálne počúvame televíziu cez slúchadlá. To boli fajn strávené tri hodiny.

Ja viem, vypatlávam si mozog, ale nič iné nedokáže udržať moju pozornosť. Keby telku väčšinu času neokupovala moja mama (a keby som bývala sama), zrejme by som permanentne sedela iba pred ňou a nechávala by som život, aby mi utekal. Aj keď mám pocit, že to robím aj tak.

Džejn.