Neovládateľná

Je mi tak nejak primerane zle. Vzhľadom na to, čo sa aktuálne deje v mojom živote. Dnes sa cítim úplne ulepene, neprítomne, existenciálne unavená. Znova ma navštívila úzkosť v podobe divne bijúceho srdca a pocitu tlaku na čele.

Uvidíme, ako dlho to potrvá. Uvidíme, kedy a či sa zlomím. Uvidíme, kedy ani časté prestávky, ani rozhovory už nebudú dosť na to, aby som sa cítila dostatočne funkčná. Žeby som si naozaj mala vziať tú dovolenku? Žeby som si mala proste v nejaký deň povedať, že sa nepohnem z postele? Kašľať na pocit povinnosti, kašľať na zdanie zdravého rozumu, chcem skúsiť, či sa z tejto nálady nedá vyspať a vyoddychovať. Akurát po tom oddychu, ak si dovolenku zoberiem iba na 1 deň, tak aj tak na ďalší deň narazím na kopec povinností, ktoré si ma za ten deň počkajú.

Nevidím východisko. Ak teda nechcem byť prehnane dramatická. Čo myslím, že nechcem. Nevidím dobrú stratégiu zvládania. Najnovšie mám ako zlú stratégiu zvládania prejedanie sa. Fun. Až na to, že to mi akurát tak "pomáha", aby som sa cítila ešte viac šialená a poškodená a nefunkčná a hnusná a škaredá a tučná a tak celkovo na nič. Viete čo myslím? Lebo ja už tuším ani nie.

Nedokážem triezvo rozmýšľať o tom, čo sa vo mne a okolo mňa deje. A neoblečiem žiadne nohavice okrem teplákov.

Džejn.