(Ne)existencia

Toto pridrbané virtuálne existovanie je presný opak toho, čo som vo svojom živote chcela. Všetky online kamarátstva som sa snažila preniesť do reálneho sveta a pojebaná pandémia mi to celé prekazila.

Nevládzem takto existovať. Nezvládam tak veľa nebyť s ľuďmi a iba vidieť ich avatary na svojej obrazovke. Nezvládam, že sa so mnou celé dni nikto o ničom nerozpráva. Strácam nadhľad. Strácam pocit povinnosti. Ako sa mám zodpovedať niekomu, koho som už mesiace nevidela?

Je mi zle. Je mi fakt zle, keď počujem, že nejaká firma predáva svoje kancelárie. Je mi zle, keď mám pocit, že už budeme na home office permanentne. Nemôže to takto skončiť. Alebo áno? Veď ľudia potrebujú ľudí, nevirtuálne. Ja nechcem doživotne pracovať z domu bez toho, aby som mala čo i len možnosť ísť naozaj medzi ľudí do práce.

Takto neviem fungovať. Takto neviem dlhodobo žiť. Takto nechcem existovať.

Džejn.