Zbytočnosti

Chcela by som sa raz dostať do životného štádia, kedy budem tak vyrovnaná so sebou a spokojná so svojím životom, že nebudem chcieť dávať ani dostávať žiadne darčeky. A že si zároveň ani nebudem kupovať tonu vecí iba pre to, aby mi to prinieslo chvíľkové šťastie.

Zatiaľ v tom štádiu však nie som a vždy ma veľmi poteší, keď niekomu môžem niečo na Vianoce či narodeniny kúpiť a keď na oplátku dostanem nejakú maličkosť aj ja. Síce sa už snažím začínať raziť ideu, že menej je viac a radšej by som teda bola za jeden darček, nad ktorým sa daný človek naozaj zamyslel a keď danú vec videl, pripomenula mu mňa, ale viem, že ani ja sama na takom emočne vyspelom mieste ani zďaleka nie som. Tak teda neviem, či to môžem očakávať od druhých.

Pre mňa je darovanie darčekov v podstate často snaha o začatie konverzácie. Rozhodne si nemyslím, že je to zdravé, veď mala by som byť schopná proste niekomu iba napísať a nepútať jeho pozornosť haraburdami. Jednak ak sa ten človek so mnou naozaj rozprávať nechce, tak ma môže kľudne ignorovať aj napriek tomu, že som mu niečo darovala, a druhak by som ja tiež mohla byť schopná pochopiť, že keď sa mi niekto neozýva, je dosť možné, že so mnou už nechce mať nič spoločné. Akurát že človek nikdy nevie. A spýtať sa narovinu a očakávať, že niekto narovinu aj odpovie, je dosť strašidelné. Mať však hlúpu nádej a kvôli nej sa napríklad ani neskúšať zoznamovať s novými ľuďmi, v podstate nie je o nič lepšie.

Medziľudské vzťahy sú skrátka zložité. A keď sme sa už dva roky ani nemohli poriadne stretávať, je to o to horšie. Nikdy som nebola dobrá v udržiavaní kontaktov, o vzťahy sa nedokážem poriadne starať, pretože často je to u mňa tak, že zíde z očí, zíde z mysle. Prevalcujú ma každodenné povinnosti a myslím si, že každodenný kontakt s kolegami mi ako socializácia stačí. Ale predsalen je rozdiel rozprávať sa s (plus-mínus) rovestníčkou a s cca o 20 rokov starším mužom.

Niektoré vzťahy sa už ale asi zachrániť nedajú a tie by bolo zrejme jednoduchšie nechať vyšumieť, ako si robiť plané nádeje a nepravidelné stretnutia, na ktoré treba druhú stranu aj tak mesiac prehovárať.

Džejn.