Vybíjanie frustrácií

Pochop, že toto tu je iba číro číre vybíjanie frustrácií. Nie všetko je na 100% pravda.

Je to emócia v danom okamihu, trochu nadnesená, trochu zdramatizovaná. Tieto texty neodzrkadľujú môj život, nehovoria o mojej nálade v bežných, nevypätých chvíľach. Chcú vyvolať reakciu opisovaním high highs alebo low lows, proste niečoho veľkého, čo potrebujem nejako uchopiť a pochopiť a spracovať. Lebo nemám kde inde a ako inak sa o tých veciach vyjadrovať. Iba takto tu.

Sú to útržky a vždy budú. Kým so mnou nebudeš 24/7, nebudeš vedieť, ako sa naozaj cítim v tých všedných momentoch. (A zrejme ani vtedy nie. Lebo vždy budem niekým iným v tvojej prítomnosti, ako keď som sama.) Je mi fajn. Som vlastne spokojná, uzrozumená, prijímam a som vďačná. Ani to síce nie je úplná pravda, ale inak to opísať neviem. Neviem opísať, ako a čo naozaj prežívam. Neviem to dostatočne pomenovať, tak iba hádam. Niekedy to hádanie dáva zmysel, inokedy poriadne prestrelím. Neklamem, ale moje nálady sa menia. A keď svoje myšlienky vypustím sem, oslobodzujem sa od nich. Prestanú byť mojou súčasťou.

Nič čo tu napíšem, nepoužívaj proti mne. Väčšinu si nepamätám a aspoň polovicu nemyslím vážne. Minimálne s odstupom času určite nie.

Džejn.