Ľahostajná

Myslím, že som sa vypla. Myslím, že keby som sa nevypla, nedokázala by som ďalej existovať. Myslím, že som sa vzdialila. A zostanem vzdialená a už nikdy nebudem mať taký život, ako som si predstavovala, že by som raz mohla mať.

Mám pocit, že sa zatvorili dvere a žiadne ďalšie sa neotvorili. Myslím, že stagnujem, myslím, že takto už zostanem navždy, ak sa niečo nezmení, ak nezasiahnu vonkajšie okolnosti veľmi prudkým a bolestivým spôsobom. Myslím, že mi to vadí čoraz menej. Myslím, že som si zvykla na tú ničotu, na tú jednotvárnosť, na ten stereotyp. Myslím, že ma to už neubíja. Myslím, že ma to ešte stále niekedy bude štvať, ale svoje pocity zakopem tak hlboko, že ich zo mňa už nikto nikdy nevydoluje.

Možno som otupená, možno iba konečne uzrozumená so svojím priemerným životom. Možno som dokonca spokojná. Možno iba ľahostajná. A možno sa mi to tak páči.

Džejn.