You might hate me but I hate myself more

Nič sa mi nechce. Ani pozerať seriál, ani vymaľovávať, ani scrollovať Instagram, ani toto tu sa mi nechce.
A štve ma to. Štve ma, že mi je tak ničovato, ale aj to asi iba preto, že cítim tlak z vonka, že by sa mi niečo malo chcieť. Že je odo mňa očakávané, že sa nevzdám, že budem fungovať napriek tomu, že sa mi nechce, veď komu by sa chcelo? A čo iné by si robila? Civela do steny?
Hej, chcela by som len tak civieť do steny, necítiť tlak na robenie niečoho, hocičo to je. Chcem si len tak ležať v polozaspatom, poriadne nevnímajúcom stave. Strašne po tom túžim, ale nemám na to dostatok sebazaprenia, lebo veď ešte stále zvládam z tej postele naozaj vstať, ešte stále dokážem aspoň navonok ako-tak fungovať a tváriť sa, že robím, čo mám.
Kedysi som si myslela, aké super bude, keď si budem môcť len tak zobrať dovolenku, ale mne je míňanie tých dovolenkových dní akosi proti srsti. Síce cítim, že potrebujem oddych, ale aj tak potrebujem toľko oddychu, koľko mi dovolenkové dni dať nemôžu. Tak načo ich míňať?
Chcem svätý pokoj a nech sa nikomu nemusím spovedať z toho, že celý deň nič nerobím.

Džejn.