Tučná

Bola som naučená, že sa mám nenávidieť, keď priberiem. Že nebyť chudá je nejaká strašná chyba. Nemať fyzickú kondičku je neprípustné a prečo nenávidíš telesnú?

Vždy som dostala pocítiť, aká som neschopná, keď som nevládala bežať, nespravila som kotúľ alebo stojku. Raz som sa rozrevala, keď sme celú hodinu posilovali a na konci som bola totálne vyčerpaná. Teraz som každým dňom ťažšia, váha ukázala číslo, aké som v živote videla po prvýkrát. Neviem, ako som pred štyrmi rokmi mohla mať o 10 kíl menej, ale je to tak. Cítim to na oblečení, na tom, ako ma bolí chrbát, ale neviem, či sa naozaj cítim nepríjemne alebo mi iba spoločnosť vraví, že by som sa mala. Možno som proste dospela do štádia, kedy budem tučná a tučnejšia, lebo ja s tým naozaj nezvládam niečo robiť. Nemám čas chodiť von, neviem ako si zvyknúť nejakým spôsobom cvičiť. Viem iba jesť, pracovať a spať. Na nič iné mi nezostáva čas ani energia ani odhodlanie ani vôľa. Tak trochu chcem, aby to všetko skončilo, aby som mala pokoj, ale niektoré dni nie sú až také hrozné. Len vždy keď sa oblečiem, cítim sa obmedzovaná a vždy, keď som hladná, nevládzem odolať a nejesť. Ani jesť menej. Možno je to zimou, možno je to nerovnováhou hormónov, možno je to karma, možno je to dojazd spred tých štyroch rokov, kedy som sa vyhladovávala... Chcela by som prestať sa nad tým zamýšľať, iba byť, nemusieť si dávať pozor na to, čo jem, iba prirodzene vedieť, kde je moja miera a neprekračovať ju. Chcela by som sa vedieť ovládať v jedení a v nakupovaní a nájsť si nejaké iné aktivity, ktoré zabíjajú čas a nezabíjajú mňa ani moju peňaženku (alebo tú peňaženku aspoň o niečo menej).

Neviem, ako sa žije udržateľnejšie, uvedomelejšie, ako sa žije tak, aby som o ďalšie 4 roky (alebo aj skôr) nemala o ďalších 10 kíl viac. Nie je mi jasné, čo tu robím a chcem vedieť, kedy budem môcť prestať.

Džejn.