Nerozhodná

Keď ti ponúknu, že môžeš zostať pracovať z domu a ty nevieš, či teda zostať doma alebo nie. Lebo niektorí zostanú, niektorí nezostanú a ty vlastne nemáš vlastný názor, takže sa vôbec, ale že absolútne nedokážeš rozhodnúť.

Na jednej strane mi príde prudko nezmyselné kamkoľvek chodiť, ale to by som sa potom už najradšej presťahovala naspäť domov a mala tu čaje a snacky a oblečenie, ktoré mám teraz v práci. Ale keďže sa nerozhodlo, že máme byť všetci doma (čo je teda celkom poriadne na hlavu), príde mi to ako nie úplne dobré rozhodnutie. To chcem prevlačovať tie veci hore-dole?

Je to teraz také, že akoby nie som poriadne v práci ani doma, nejaký týždeň tam, ďalší inde a ešte aj ostatní sa rozhodujú podľa seba a situácie a ja samozrejme nemôžem rozhodovať za nich. To je skoro ako keď som raz v tábore začala plakať už ani neviem kvôli čomu, a potom namiesto toho, aby pri mne niekto bol a snažil sa ma ukľudniť, tak všetci predo mnou utekali, a to ma rozplakalo ešte viac. Vlastne neviem, prečo mi moja terajšia situácia pripomína tamtú... Ja proste chcem byť s kolegami, ale nie za týchto debilných pandemických okolností. Nechcem sa pri nich báť a nechcem, aby sa oni báli pri mne. Chcem, aby keď ja zostanem doma, aby aj oni všetci boli doma, aby nerobili veci bezo mňa a keď prídem do práce, aby tam boli. Fraška v mojej hlave, čo si budeme hovoriť.

Hlavne mám tento týždeň čosi väčšie testovať a aj preto sa neviem rozhodnúť, či bude nápomocnejšie, keď budem sama doma a budem sa vedieť poriadne sústrediť alebo bude lepšie, keď budem s niekým v práci a prípadne sa budem môcť niečo opýtať alebo si trochu zanadávať. Namiesto toho, aby mi niekto povedal, čo mám robiť, sa musím rozhodnúť sama, či budem doma alebo v práci. A ja neviem. Reálne proste naozaj neviem. Chce sa mi plakať nad tým, aká som rozdvojená, paralyzovaná, ako panikárim, lebo ako je možné, že sa nedokážem rozhodnúť o takejto blbosti? Proste príď do práce! Proste zostaň doma! Protichodné informácie zo všetkých strán a mne je fucking zle.

Asi nikto nepochopí, prečo mám taký strašný problém rozhodnúť sa, kde pracovať. Ale keď sa mi prieči to, ako odo mňa požadujú, aby som existovala v práci, nie je predsalen lepšie zostať doma?

Džejn.