Nepovšimnutá

I need you and you just hate me. You don't want to have anything to do with me. I know it. I feel it. I don't see it because I haven't seen you for so so long.

I wanna run, I wanna go to another plane of consciousness, somewhere prettier, lighter. I'm almost there. Am I just so fucking delusional?

Pripitá, ale nie opitá, stačí trochu vína a svet sa tak príjemne točí. Druhýkrát za tri dni je na mňa priveľa. Being an alcoholic means you have something to do. Spejem tam? Že pitie bude niečo, čo ma bude držať nažive? Čo bude znamenať, že mám čo robiť? Že sa nebudem nudiť?

Ale nudím sa aj s alkoholom v krvi. Lepšie by bolo, keby som mala s kým piť. Aspoň virtuálne. Cítim sa nepovšimnutá. Že nikto nevidí, ako trpím. Veď ja im ukážem. Čo je toto za mindset? Ako to rozmýšľam, prečo som si vyvinula tieto hlúpe vzorce? Kde je môj otec, prisahám, že ešte musí byť nažive, tak bytostne cítim jeho prítomnosť. Preniesla som sa do minulosti? Desím sa svojich myšlienok, svojich predstáv, že ma naplno ovládnu, a tým, že sa do nich ponorím, iba spôsobím všetkým naokolo bolesť.

Chcela som vám povedať (naozaj povedať, ale zvládam iba napísať), že môj otec v marci zomrel, aj keď vám je tá informácia v podstate na nič. Len sebecky chcem, aby ste to vedeli. Sorry. Okolnosti jeho smrti sú nepodstatné.

Džejn.