Intervencia
Ide o to, že toto tu je fajn, ale iba do istej miery. Nemá to na ľudský kontakt a nadhľad niekoho, kto vidí celú situáciu z úplne inej strany. Ja toto všetko žijem tak, ako ty žiješ svoje sračky. A niekedy proste treba niekoho iného, kto pretrhne tú špirálu a pomôže pozrieť sa na vec z uhlov, na ktoré sa ja nedokážem dostať. Nemám od seba odstup. Odstupom sú pohľady druhých ľudí. A keď postrádam ten odstup, motám sa v kruhoch, z ktorých som už dávno mohla byť vonku, nebyť toho, že som sa uzatvorila do seba a všetkých som vyvrela von. Nie že by sa niekto pokúšal dostať dnu. Všetci ma obchádzajú tak, ako obchádzam ja ich, možno dokonca z toho istého dôvodu. Oni sú zaseknutí v sebe, ja v sebe a takto vedľa seba všetci strašne trpíme a sme príliš tvrdohlaví na to, aby sme sa otvorili a nechali druhých, nech sa pozrú na naše starosti informovaní svojimi životnými skúsenosťami. Nestojím o nevyžiadané názory, ale snažím sa žiadať o rozptýlenie, preplesknutie a nadhľad, ktorý nech sa akokoľvek snažím, si ja sama nedokážem dať. A nikto neprichádza.
Džejn.