Hibernácia

Tak rada by som si dala aspoň na mesiac pohov od sveta. Niekde mimo ľudí, vyprázdniť si myseľ a iba hibernovať. Ležať na posteli a driemať, pozerať do prázdna, nemyslieť na nič, nezaujímať sa o to, ako je vonku, čo bude na obed a či treba zaplatiť účty.

Do takého stavu sa však asi nedá dostať. Niekto stále niečo chce, treba ísť nakúpiť, jesť, ísť na záchod, osprchovať sa, zaplatiť za používanie mobilu, bytu, za existenciu ako takú. Vždy je niečo, čo nedá pokoj, čo je ako neprestajné hučanie, ktoré nemôže byť umlčané. I have to pay to live and I'm not even having a good time. Načo toto všetko? Prečo musím pracovať, aby som mohla žiť? Prečo nemôžem len tak existovať niekde na okraji, nerozmýšľať, iba byť zatvorená vo vlastnej hlave? Prečo musím mať telo na to, aby som mala vedomie? Prečo musím okupovať nejaký priestor, aby som si mohla užívať teplé letné dni?

Strašný boj je táto zima, strašný boj je život ako taký a mňa z postele vždy vytiahne pocit povinnosti, ktorý z duše nenávidím.

Džejn.