Zavretá

Možno je to tým, že som už dva týždne vkuse doma. Zhruba polovicu z tých dní mi síce naozaj bolo celkom zle, bolelo ma hrdlo, a potom mi fakt príšerne tiekol sopeľ z nosa, ale tento týždeň som už celkom v pohode. Fyzicky samozrejme.

Asi mi predsalen chýba vonkajšok, ani nie tak nejaké hlúpe nakupovanie potravín, drogérie či oblečenia, ale tá fotogenická jeseň tam. Akurát aj z nej som rozpoltená, lebo mám pocit, že jesenných fotiek mám veľa, naozaj potrebujem robiť nejaké ďalšie? Asi proste potrebujem byť niečím zamestnaná, do niečoho vložiť všetku svoju energiu a čas, aby som dokázala prežiť a nezbláznila sa z toho, ako sa nudím. Seriály to už nevykrývajú, pomaly ani jedlo nie. A určite bude lepšie skončiť pri fotení ako pri nakupovaní.

Hej, proste sa nudím. Ešte dva dni musím byť zavretá doma, a potom... Budem môcť byť zavretá v práci. Alebo doma pri práci, to sa ešte uvidí. Budem mať malý kúsok voľnosti, príliš malý na to, aby som ho mohla naplno využiť. Lebo svetla v dňoch ubúda a keď skončím prácu o tretej, zostávajú mi ani nie 3 hodiny slnka. Teda ak nejaké slnko vôbec v daný deň zasvieti. O čom naozaj pochybujem, keďže sa dostávame do štádia sivej a pochmúrnej jesene. Očakávam, že akonáhle budem môcť ísť von, bude celé dni pršať, keďže počas dní, kedy som na PNke, každý z nich krásne svietilo slnko. Vždy si dokážem zabezpečiť ten najhorší čas na to, kedy musím tráviť dni doma.

Idem teda ďalej pozerať seriál, ktorý ani poriadne nedokáže udržať moju pozornosť.

Džejn.