Zápaly

Beriem štvrté antibiotiká za dva roky. Stále sú to tie isté, lebo stále mi je to isté. Škriabe alebo bolí ma hrdlo, teplotu nemám a následne kašlem a tečie mi z nosa.

Tie antibiotiká zrejme nepotrebujem. Potrebujem iba kľud a oddych od všetkého, ale to sa tuším obvodnej lekárke vysvetliť nedá. Má na mňa možno 10 minút a pomedzi to vybavuje ešte troch ďalších ľudí po telefóne. Je to des, je mi tých lekárov ľúto, ale je mi aj tak trochu ľúto mňa samej. Že sa lekárka nezaujíma o to, z čoho tie moje choroby môžu pochádzať a niekedy ani nemá otvorené moje zdravotné záznamy, keď zle zachytí moje meno. Mala by som chodiť k nejakému inému všeobecnému lekárovi, zrejme platenému. Možno by mi potom venoval o niečo viac času a zamyslenia sa nad pôvodom mojich problémov.

A keď sa nezaujíma lekárka, moja mama sa hneď angažuje s teóriou toho, že možno mám tieto chorôbky z alergie, na ktorú som za posledné dva roky brala lieky naozaj veľmi sporadicky. Hlavne preto, že ma strašne uspávali. A aká som bola rada, že som mala tento rok pocit, že ich vlastne vôbec nepotrebujem. Ale možno sa tie alergické zápaly predsalen nejako nakulminovali do tohto hnusu, čo mi je teraz. A možno som iba prechladla. A možno som si naozaj potrebovala iba oddýchnuť. Ktovie? Lebo ja to naozaj nie som a obávam sa, že ani nikdy nebudem.

Ale tak čo, prežijem ďalšie takéto potknutie a ide sa ďalej.

Džejn.