You're being a bitch, babe

Keď som včera večer zaspávala, jedna z mojich posledných, polospiacich myšlienok bola, aká by som bola rada, keby som nemala maternicu.

Pozerávam nový slovenský seriál z lekárskeho prostredia a v jednej jeho časti museli žene po nejakej nehode spraviť hysterektómiu a samozrejme, že to tam vykreslili tak, že z toho bola nešťastná, lebo nemala deti a chcela ich mať. V nových častiach Grey's Anatomy zase nejakej žene transplantovali maternicu, lebo chcela mať deti so svojím mŕtvym mužom, ktorého spermie mala zmrazené. A potom som tu ja, čo sa desím predstavy, že by som otehotnela tak veľmi, že keby sa stalo, že musím zo zdravotného hľadiska prísť o maternicu, zrejme by som cítila úľavu.

Nie že by som bola sexuálne aktívna, nie že by som vôbec mala vo výhľade nejakého frajera. Ale jednou z príčin, prečo sa po žiadnom ani nezháňam, je, že si myslím, že by mi heterosexuálny vzťah s cis mužom, ktorý by zahŕňal sex, nestál za stresy z otehotnenia. Lebo žiadna antikoncepčná metóda nie je 100%-tná a radšej budem abstinovať, ako by som každý mesiac mala mať nervy, či dostanem menštruáciu. Navyše keď ani tá menštruácia nie vždy na 100% indikuje to, že som neotehotnela po tom, ako by som mala sex. Iba to, že neprídem do kontaktu so žiadnymi spermiami, môže jednoznačne zabrániť tomu, že budem tehotná.

Reálne si viem predstaviť, že keby som eliminovala svoje riziko otehotnenia (v mojej hlave teda žiadna maternica zodpovedá tomu, že naozaj nemôžem otehotnieť, správne?), tak by som sa konečne dokázala trochu uvoľniť a možno, MOŽNO by som bola ochotná začať randiť. Na svete sú síce horšie veci, ktoré môže muž žene spôsobiť, ako nechcené tehotenstvo, ale mňa reálne vážne stresuje, ako sa všetci okolo mňa v posledných dvoch rokoch stávajú rodičmi. Kolegovia, bývalé spolužiačky, ľudia, ktorých sledujem na Instagrame. Cítim z toho tlak na seba, že by som mala byť tiež v takom štádiu života, pripravená, ochotná mať deti. A ja sa asi práve preto vzpieram? Fakt mám strašne divne fungujúci mozog.

A tak sa aj naďalej zakopávam stále hlbšie a hlbšie do svojho detského ja, neochotná posúvať sa v živote kamkoľvek ďalej. Na jednej strane ma to štve, na strane druhej sa takto cítim aspoň trochu bezpečnejšie.

Džejn.