Street food

Kedysi som si strašne ulietavala na tom, aby som každý víkend, kedy sa konala nejaká jedlová akcia, bola na nej. Či už to nazvali hody, vinobranie alebo jednoducho street food festival, chcela som tam byť.

Počas posledného roku a pol sa takéto akcie konali o niečo menej ako roky predtým a ja som tuším tak trochu z nich vytriezvela. Na nejakých som síce bola, ale tak sa zdá, že ma konečne prestalo baviť takéto akcie navštevovať. A ak sa mi podarí tento rok ísť maximálne dvakrát na vianočné trhy (ak nejaké vôbec budú), bude to môj osobný úspech.

Lebo vždy som sa natešene vybrala na obed na takéto miesto (mala som napríklad veľmi rada jedlový festival na Hrade, kde ste si najprv museli vymeniť peniaze za ich platidlo), pričom som buď zistila, že sa mi tam vlastne nič nepáči (a navyše je tam priveľa ľudí), alebo že je tam toho toľko, čo by som chcela, že si neviem vybrať a som akurát tak naštvaná, že do seba neviem nacpať všetko. To som sa potom vždy tešila, keď sme išli celá rodina, lebo som si mohla kúpiť viacero rôznych vecí, keďže každé jedlo sme si rozdelili štyria.

Hlavne v cca posledných dvoch rokoch pred koronou som to podľa mňa už strašne začala preháňať. Keď bola sezóna, tak som každý víkend bola na nejakom mieste so stánkami s jedlom, prípadne aj každý deň víkendu na inom mieste, ak sa v ten víkend konali dve rôzne akcie. Proste pohroma. A najhoršie, že som za to ani neplatila ja, ale moji rodičia. Aj keď vlastne možno preto sa teraz na tieto akcie pozerám trochu triezvejšie - lebo nechcem míňať vlastné peniaze.

Ale zase asi to malo to aj nejaké plusy - aspoň som nesedela celý víkend na zadku pred obrazovkou počítača. Teraz síce nechodím jesť von, ale jem aj tak a ešte k tomu sa vôbec nehýbem. Vražedné kombo, čo si budeme hovoriť. Celkovo som teda rada, že ma to k stánkom s jedlom až tak neťahá, na druhej strane som však akosi prišla o zabijáka času. Lebo aj keď som si nič nekúpila a možno som z "výletu" odchádzala jemne namrzená, vyvinula som istý pohyb, ktorý bol o to prospešnejší, že som ho nakoniec nezajedla. A prechádzať sa len tak bezcieľne mi akosi nejde.

Teraz sú jedlové stánky obkolesené páskou a mám taký pocit, že sa stratila tá atmosféra. Alebo som len možno vyrástla. Alebo proste len chcem cez víkend spať.

Džejn.