Hlieny

Topím sa v hlienoch a soploch a kvapká mi z nosa a kedy to už prestane? Chcela som oddych, nie tortúru. Ale asi mám, čo som si zaslúžila.

Dávaj si pozor na želania... Ale čo, oddych ako oddych, aj keď hnusne chorobný a v práci zo mňa musia byť na prášky, že som sa takto na nich vykašľala. A to som si ešte minulý týždeň zobrala dovolenku, lebo som cítila, že mu potrebujem. Akurát potom si moje telo zjavne povedalo, že nemá dosť. Že chce ešte oddychovať. Ale bez pádneho dôvodu to nejde. Tak si ten dôvod vytvorilo.

Možno trochu blúznim, aj keď teplotu na to nemám, tá sa drží v tesnej blízkosti 37,0°C. Ale už asi neviem, čo so sebou (akoby som niekedy vedela) a vymýšľam, ako prebrať zodpovednosť (alebo zbaviť sa jej?) za to, že som ochorela. Fakt si myslím, že nejaká časť je psychického pôvodu, ak nič iné, tak minimálne oslabenie tela ako poľa pre nejaký vírusík, ktorý sa vo mne začal rozmnožovať. (A inak, mne reálne kvapká z nosa. Je to také riedke čosi, že sa to ani neťahá, ale kvapká to ako voda. A ja to nechám. Fuj.) Príde mi to ako jediné dobré vysvetlenie môjho stavu. Proste mi bolo už naozaj zle, v posledných týždňoch horšie a horšie, aj som sa snažila zdôveriť sa, aj som sa snažila písať na krízovú linku, ale nič z toho. V práci ma vysmiali a na krízovej linke boli vždy všetci operátori zaneprázdnení (a to som to skúšala niekoľkokrát za deň, niekoľko dní po sebe).

Takže ma vyplo. Nie tak, ako som očakávala, ani ako som chcela, ale v podstate hej. Zdá sa, že som dostala, čo som si priala.

Džejn.