Domov
Pozerám fotky a videá z krajín, kde boli ľudia na dovolenkách a vidím na tých záberoch domácich a pýtam sa sama seba, aké to asi je žiť na mieste, kam chodí tak veľa turistov k moru. A uvedomujem si, že aj keby som sa niekam k moru presťahovala, nikdy by som nebola domáca. Lebo nepochádzam odtiaľ, ale odtiaľto.
Aké je to zvláštne pochádzať z jedného miesta a mať pocit, že nikde inde by som to nedokázala nazvať domovom. Ľudia sa sťahujú do iných krajín stále, nehovoriac o sťahovaní sa do iného mesta v tej istej krajine. Zaujímalo by ma, ktoré miesto nazývajú sami pre seba domovom. Či to, kde vyrastali, alebo to, kam sa presťahovali, kde si založili rodinu a kde žijú možno už aj dlhšie ako tam, kde strávili detstvo.
Neviem si predstaviť, že by som sa niekedy presťahovala do iného mesta. Vždy by som si tam pripadala cudzia. Boli by tam uličky, ktoré nemám pochodené odmalička, boli by tam staré obchody, okolo ktorých by som prešla prvýkrát ako dospelá. Stále mám čo objavovať v tomto meste a možno keby som bola z nejakej dediny, vedela by som sa odtiaľ odpútať, ale takto vo veľkomeste mi vlastne nič nechýba. A na výber je tak veľa možností, kam ísť, že by som si vlastne ani nevedela vybrať, ktoré miesto by som išla nazývať svojím novým domovom. Neustále by som pochybovala o svojom výbere, o svojom živote. Takto je aspoň to mesto konštantné a nemôžem hádzať vinu naň. Lebo ho poznám, mám prejdenú aspoň nejakú jeho časť, baví ma pozerať sa na to, ako sa mení (dúfam že k lepšiemu) a pretvára. Nechcela by som sa doň vrátiť o 30 rokov a nevedieť sa vynadívať na tie obrie zmeny. Už aj takto mám občas pocit, že v ňom vyrastajú nové budovy akosi prirýchlo, ale zároveň sa stále cítim súčasťou tých zmien, ktoré sa tu dejú. Vypadnúť odtiaľto na nejaký čas je vždy vítané, ale nebyť tu roky a namiesto toho sa prechádzať po inom meste a intímne ho spoznávať, sa mi zdá nemysliteľné. Už len pri tej predstave mám pocit, akoby som toto mesto podvádzala, akoby som mu hovorila, že nie je dosť dobré, aj keď tak snaží.
Ja sa snažím pochopiť ľudí, ktorí toto mesto dobrovoľne opúšťajú, aj tých, ktorí sem dobrovoľne prichádzajú. A myslím, že mi to príliš nejde.
Džejn.