Odsudzujúca

V poslednom čase sa mi stáva, že akonáhle počujem, že je niekto tehotný, chce ísť na umelé oplodnenie alebo má viac ako 2 deti, poviem si, prečo preboha?

Ono to, že má niekto viacero detí sa stáva skôr v seriáloch, ktoré pozerám, ale to tehotenstvo sa stále viac a viac objavuje na mojom Instagrame. A ja nedokážem pochopiť, ako niekto môže chcieť priviesť dieťa do tohto sveta. Asi som len zatrpknutá, osamelá, nemilovaná a sebecká. No nedokážem si pomôcť a moja prvá reakcia na to, že niekto má, bude mať alebo chce deti, je absolútne nechápanie. Naozaj dúfam, že ja nikdy nebudem v štádiu života, kedy budem chcieť deti. Budem doživotne iba tá stará panna, ktorá s druhými nenachádza spoločnú reč, lebo ich životy sa krútia okolo detí a ten môj okolo mňa.

Mám pocit, že ženy sú kritizované, nech sa so svojím životom rozhodnú urobiť čokoľvek. Ak majú deti, sú kritizované za to, že k nim občas musia z práce odbiehať, ak sú staré a nemajú deti, sú divné, ak sú mladé a zatiaľ bezdetné, nikto ich nechce prijať do práce, lebo majú obavy, že im hneď odídu na materskú. Nemyslím si, že sa niekedy niekto na pracovnom pohovore spýtal muža, či plánuje mať v blízkej budúcnosti deti, prípadne či je práve v dlhodobom vzťahu. Oteckovia chodia do práce a mamičky zostávajú doma, lebo niekto sa musí starať o dieťa a niekto musí zarábať, že. Muži sú tí, ktorých život sa po narodení dieťaťa navonok v podstate ani nezmení.

Ja vlastne neviem, či by to vedelo fungovať inak. Predsalen, pôrod nie je zrovna prechádzka ružovou záhradou a je to niečo, čím si otcovia neprechádzajú. Preto majú matky priestor na zotavenie sa, no mám pocit, že ten priestor sa umelo predlžuje, pretože otcovia si zakladajú na svojom imidži a nedovolia si, alebo im možno nastavenie spoločnosti neumožňuje dovoliť si v práci spomaliť. Celé je to nejaké čudné, nie?

Vlastne neviem, čo chcem, či chcem niečo zmeniť. Možno iba ten hlas vo vlastnej hlave, ktorý v poslednom čase až príliš silno odsudzuje tých, ktorí sa rozhodli mať deti.

 

Džejn.