Táborová nostalgia

Práve som zistila, že (minimálne) dve baby, ktoré sledujem na Instagrame, sú práve v tábore, kam som ako malá (a potom o niečo väčšia) chodila 7 liet po sebe. Jednu z nich poznám práve z toho tábora, druhú poznám zo školy a až do nedávna som ani nevedela, že ona tiež kedysi do toho tábora chodila. A teda nejdem sa tváriť, že im nezávidím.

Ten tábor bol kruto super. Síce sa tam občas trochu príliš prejavovali moje sklony zavesiť sa na konkrétneho človeka a chcieť celý čas tráviť iba s ním, ale nerobila som to až tak úplne okato (aspoň myslím). Teda až na posledný rok, keď som mala 14 a "zapozerala" som sa do jedného z vedúcich a mám taký pocit, že som každý deň strávila doobedie na aktivite, ktorú viedol, chcela som byť furt pri ňom a v posledný deň som mu zaplietla vlasy do zopár fakt že zle vyzerajúcich copíkov. (A potom som mu o pár rokov neskôr v nejakom pripitom stave napísala, že sa mi vtedy páčil. Aj keď si nie som úplne istá, že slovo páčil úplne vystihuje to, čo som k nemu "cítila".)

Teda keď som bola v tom tábore, moje problémy nezmizli, ale tým, že ma tam ľudia nepoznali z každodenného života a za tie dva týždne sa nestihli úplne dovtípiť, že v škole sa so mnou de facto nikto nerozpráva, bola som zahrnutá do spoločných aktivít a myslím, že som sa tam nikdy necítila odstrkovaná. Som si istá, že nejaké handrkovačky vznikli, hlavne prvýkrát, keď som mala 8 rokov a z nejakého dôvodu mi bolo v prvú noc tak zle, že som vracala, tak ma moja spolubývajúca, ktorá nebola moja kamoška, s ktorou som do tohto tábora chodievala, príliš v láske nemala. Ale keď sme sa potom na konci všetci lúčili, ľudia ma objímali, čo bola pre mňa úplná novinka. Moji rovesníci ma nezvykli objímať, občas by sa dalo povedať, že sa ma dokonca štítia. (Netvárim sa, že to nie je z veľkej časti moja chyba. Proste som bola divné decko a stále som relatívne divná.) Ale tam to bolo iné. Inkluzívne, pekné, mimorealitné. Zábavné, spoločné a hravé.

A chýba mi to. Chýba mi tá atmosféra, tí ľudia, tá bezstarostnosť, tých 12 dní počas leta strávených s tou kamoškou. Nechcem byť vedúca, to viem, že by som nezvládla, chcem iba vrátiť naspäť čas, byť vekovo takou mladou, na ako sa cítim, aby som do toho tábora znova mohla zavítať ako dieťa. (Samozrejme, to je nemožné.)

Džejn.